1000 mil 2017 6/10: GSB 1/4 Bieszczady (cca 120 km)
 |
| Tarnica |
21.6., 42. deň =
0. deň GSB, 23 km (nocľah Wołosate)
Z penziónu
v Novej Sedlici odchádzam až o 11 a po červenej značke za
vraciam rovnakou cestou na Kremenec cez prales Stužica. Na Wielkej Rawke je
o poznanie menej poľských turistov než pred 6 dňami. Pekné počasie. Chvíľu
pobudnem hore, potom schádzam po modrej značke na poľskú stranu do Ustrzykov
Górnych. Turistická dedina, obchod otvorený do večera a berú karty, ale
nič teraz nepotrebujem. Úplne zbytočné obavy, mohla som si ušetriť zachádzku do
Sniny... Nasleduje 6 km do Wołosatého po modrej značke, ktorá sa rovná asfaltke
– trocha demotivácie na dnešný deň. Zajtrajšia demotivácia spočíva vo veľkej
slučke, ktorou sa trasa vracia zas do Ustrzykov Górnych. Ale chcem si prejsť
celý GSB pekne od začiatku. Vo Wołosatom sa fotím pri nenápadnom prvom
smerovníku trasy, filtrujem vodu z riečky, rozkladám spanie
v prístrešku s ohniskom pri ceste, robím oheň. Chladný večer. Večer
ma prekvapia pohraničníci, pýtajú sa, kam idem, ale našťastie im nevadí, že tam
spím. Keď odídu, pripíjam si na oslavu letného slnovratu silným pivom zo
sninského Lidlu.
Walk from Nová Sedlica to GSB trailhead in
Wołosate, return on the same beautiful path though Stužica, Kremenec and Wielka
Rawka. Road walk direction east from Ustrzyki Górne village to Wołosate.
Camping in a shelter, a little Summer solstice campfire, border
police came in the evening but no problems.
22.6., 43. deň =
1. deň GSB, 30 km (nad Brzegi Górne)
Síce smerujem na
západ, ale najprv sa musím dostať na úplný východ, GSB začína/končí pár
hodinami šľapania po poľnej ceste, než vystúpi na hrebeň a stočí sa
konečne na západ. Prechádzam okolo starého opusteného cintorína a bývalého
kostola, podobné tu sú v skoro každej dedine, zostali po vysídlení
Ukrajincov po 2. svetovej vojne. Míňam odbočku na Ukrajinu – značky zákaz
vjazdu a zákaz vstupu, nikto a nič neprejde! Tipujem, že práve tadiaľto by
musela viesť diaľková trasa E8, ak by naozaj pokračovala na Ukrajinu tak, ako
by mala. (Takto je síce na východe Poľska pekne značená, ale končí tu. Zároveň
vedie iná varianta E8 naozaj na Ukrajinu cez Ubľu, lenže tá v teréne nie
je zďaleka tak dobre značená. Trochu chaos.) Ďalšie, čo upúta moju pozornosť,
je odkvitnutý medvedí cesnak a luxusné ekologické WC pre turistov.
Naposledy sa ocitám pri ukrajinských hraničných stĺpoch a otvára sa mi
výhľad na ukrajinské hory. Hrebeň, na ktorý stúpam, je krásny a naozaj
stojí za tú oblúkovú zachádzku. Všetko krásne rozkvitnuté, slnečný deň, ostré
vrcholy polonín, výhľady na všetky smery. A kopa turistov. Vymoženosť,
smerovníky ukazujú okrem iného vzdialenosť k najbližšiemu prístrešku
(„wiata“). V jednom obedujem. Najvyšší vrchol hrebeňa je Tarnica. Výhľady
turisti, lavičky, kríž. Už som tu kedysi bola, ale v hmle... Ukrajinské
hrebene sa stále vzďaľujú. Lúkami-poloninami a potom lesom pokračujem do
Ustrzykov Górnych, kde som bola už včera. Hlavný hrebeň NP Bieszczady sa delí
na tri kratšie hrebene s lúkami a ostrými vrcholkami (výška okolo
1300 m n. m.), medzi nimi je vždy zostup do dediny, takže človek pravidelne prechádza
civilizáciou. Hrebeň Tarnice z nich bol najväčší, teraz mám pred sebou
druhý – Polonina Caryńska, pre zmenu najkratší, malo by to byť len na 3 hodiny.
Je 17h, idem do toho. Naberám vodu z riečky na filtrovanie, všetky sú tu
krásne, čisté a plytké s kamenitým dnom. (Hore potom stretávam prameň...)
Prechádzam okolo búdky, kde sa od rána, v obvyklom čase začiatku túr,
vyberá vstupné do národného parku, podvečer už tu nikto nie je. (Pred Tarnicou
zas boli zavreté búdky a nápisy, že človek má zaplatiť na výstupe...)
Polonina Caryńska je rovnako krásna ako predošlý hrebeň a v tejto
hodine skoro bez turistov. Akurát počasie sa kazí, zo západu idú mraky, škoda,
inak by tu bol krásny západ Slnka. Zostupujem už za šera a balím to
v jednej „wiate“, spať v národnom parku by sa nemalo... Predpovede
hlásia na zajtra silný dážď – na každý deň musí byť jedna demotivácia!
The trail makes a loop on its beginning, but
it leads to a beautiful ridge of Tarnica mountain, so it was worth it.
Goodbye to Ukrainian border. Mountain meadows in bloom, interesting plant
species, nice spiky shaped mountains, wonderful views, lots of day hikers. Once
again in Ustrzyki Górne. One more short ridge of Polonina Caryńska, the same
spiky hills with meadows, before sunset it got cloudy. Sleeping in
a shelter in the forest on the way down.
23.6., 44. deň =
2. deň GSB, 17 km (Smerek wieś)
Nadránom
prichádza ohlásený dážď. Zisťujem, že drevená strecha síce nie je deravá, ale
presakuje, kvapká to stále viac, ale s bivakovacím vakom sa to dá prežiť.
Daždivé ráno prečkám v prístrešku, vyrážam veľmi neskoro, mám krátku
trasu, lebo druhá možnosť (až do Cisny) by bola príliš dlhá na dnešné počasie.
Na krátku dobu sa vyjasňuje. Zostup do bývalej obce Brzegi Górne, aj tu je
starý cintorín po vysídlených obyvateľoch. Keď okolo poludnia prechádzam okolo
búdky so vstupným do NP pri nástupe na ďalšiu časť hrebeňa (s vrcholom Smerek),
tvárim sa suverénne, snáď vidno, že už pokračujem v začatej túre
a nikto po mne nič nechce. Hore na hrebeni je horská chata (bez vody
a elektriny), zdržím sa len krátko, lebo hrozí ďalšia búrka, tak nech ešte
niekam dôjdem. Ďalší krásny lúčny hrebeň beriem zrýchleným tempom a priamo
naproti mne sa valia čierne mraky. Do búrky stihnem prísť akurát na úsek, kde
hrebeň na chvíľu klesá a sú tu stromy. Stretávam mladých Poliakov, ktorí
mi nerozumejú a musím na nich anglicky, inak sa snažím všade hovoriť
modifikovanou slovenčinou, príde mi to prirodzenejšie. Búrka vyzerá na dlhšie
a predo mnou je posledný exponovaný hrebeň, tak staviam pod stromami stan
a dávam oneskorenú obedňajšiu pauzu. Za hodinku sa dá pokračovať, krajina
po daždi je krásna, po horách sa prevaľujú nízke mraky a občasná hmla. Slizniaci
modranky karpatské (Bielzia coerulans)
vyliezajú vo veľkom, niektorí sa aj pária. Zaujímalo by ma, prečo sú
niektoré tyrkysové a iné skoro fialové. V sedle pred Smerekom
stretávam česko-slovenský párik, dievčina je zo Sabinova, tadiaľ som nedávno
šla pešo... Príjemné stretnutie. S bezlesou a výhľadovou časťou
Bieszczad sa lúčim na vrchole Smerek, neponáhľam sa preč. Zostup do obce Smerek
je zdĺhavý a lesy už nie sú také krásne ako doteraz. Stmieva sa,
kúsok za dedinou táborím na zaujímavom starom futbalovom ihrisku, ktoré je plné
kvitnúcich orchideí...
Heavy rain in the morning, leaking roof of the
shelter. Beautiful old cemetery in ancient village Brzegi Górne, there are many
of them in this area (one also in Wołosate) – after WW2, Ukrainian minority
were forced to move away from Poland and numerous villages were abandoned. The
third and last spiky and meadowy ridge, one mountain hut, then fast walk
because storm is coming. Late lunch break in a tent under the trees during
the storm. Beautiful landscape after the rain, lots of Carpathian blue slugs. Smerek
mountain and then goodbye to the meadowy part of Bieszczady. It is also the
most visited one and there is entrance fee to NP, but only if you pass around
the ranger points to enter the trail in the morning/first part of the day, as
most people do, so I actually managed to never pay it... Camping on an old
village football stadium in Smerek, which was full of orchids.
24.6., 45. deň =
3. deň GSB, 17 km (Cisna)
Ráno sa teším
z luxusného orchideového táboriska a vyrážam neskoro, trasa je krátka. Prechádzam
okolo bývalého cintorína v Smereku. Vystupujem na vrchol Fereczata, ktorý
už nadväzuje na slovenský hrebeň Polonín, je to tu viac lesnaté, lúky sú
menšie, krajina divokejšia a turistov už len minimum. Tiež som vonku zo
zóny s plateným vstupom. Demotivácia na dnešný deň – trasa prechádza cez
vrchol Kruhliak, kaďiaľ už som prechádzala pri ceste na východ pred 10 dňami.
Takže akože idem diaľkovú trasu, ale v skutočnosti sa tu takto motkám po
východe. Je tu nádherne, ale aj tak som rada, že Wielka Rawka konečne mizne
z dohľadu. Drobný problém, nejako sa mi točí hlava a chýba sila, snáď
nízky tlak, zdržím sa varením kávy, drievkač nie a nie horieť a plyn
chcem šetriť. Za Kruhliakom sa trasa od slovenskej hranice zas odpája,
prechádza krásnou krajinou posledných výhľadových polonín na trase
a krásnymi lesmi. Zostup do obce Cisna. Na zastávke vláčiku nachádzam pri
kroví pohodené dve igelitky, v nich pomaly zvetrávajúce ovocie a
zelenina, chleba a klobása. Zrejme to tu niekto zabudol a už to tu
chvíľu leží, tak to zachránim, aj sa to hodí, je víkend a zásoby sa tenčia.
Za chvíľu prichádzajú dvaja týpci, jeden okolo 30, druhý ošumelo vyzerajúci
a nie celkom triezvy tak okolo 50, ukáže sa, že tašky s jedlom
tu mali odložené, nahnívajúce ovocie boli zbytky z obchodu pre sliepky a chlieb
s klobásou mali pre seba. Detektívka podivného obsahu tašiek vyriešená.
Medzitým som sa do toho pustila, ale keďže o klobásu nemám záujem, mávnu
nad tým rukou a ešte mi ponúkajú, nech si to beriem. Mladší chalan je
v pohode a ukazuje mi, kde sú v Cisne obchody. Na mape to
vyzeralo ako malá dedina, ale je to samosprávne stredisko tejto oblasti
a kupodivu sú tu asi tri obchody, ktoré majú takto v sobotu o 8
večer otvorené. To by sa na Slovensku nestalo. Zároveň je tu kľud, tak sa
utáborím na brehu ďalšej krásnej plytkej a kamenistej riečky hneď za
dedinou.
Short trail because of camping point logistics.
Beautiful trail through forests and meadows and Slovakian border once again at
Kruhliak mountain, coming and leaving a different way than last time. The
crowds are finally gone. Funny story in Cisna village, I found some
seemingly forgotten bags with fruits and vegetables starting to go bad and some
bread on the train stop, but then two guys came and it was theirs, the old
fruit was meant for chickens. One of them showed me the shops in Cisna, surprisingly
open on Saturday evening. Camping by the riverside.
25.6., 46. deň =
4. deň GSB, 33 km (Komańcza)
Posledný deň
v krásnych Biesczadoch. Za Cisnou v turistickej chate turistického
zväzu PTTK prvýkrát vidím mapu celého GSB s vyznačenými všetkými chatami
PTTK po ceste. Idem po dlhom zalesnenom hrebeni, aj tu je len málo turistov.
Lesy sú krásne jedľové bučiny. Trasa je pekne schodná a vyšľapaná ako
v celých Biesczadoch, žiadna vysoká tráva, tadiaľto by sa dalo ísť
v pohode aj v daždi v deravých botách suchou nohou. Aj vlci
oceňujú kvalitu chodníčka, každú chvíľu stretávam ich stopy,
v Bieszczadoch ich je vraj veľa. Veľmi by sa mi nechcelo niekde tu hore
spať. Za sedlom Żebrak začína masív kopca Chryszczata, kde sa za 1. svetovej
odohrávali kruté boje. V krásnych až pralesovitých jedľo-bučinách sa
ukrývajú desiatky krížov na pamiatku neznámych vojakov. Jedno
z najsilnejších miest na celej trase GSB, aspoň pre mňa. O to viac,
že som vopred nevedela, čo sa tu nachádza... Za vrcholom Chryszczatej začína dlhý
postupný zostup, okolo v lese ukrytých Duszatynských jazier, ktoré vznikli po
veľkom zosuve pôdy na začiatku 20. storočia. Hrmí, popŕcha. Zdĺhavý zostup do
miesta menom Duszatyn, kde okrem pár chát nič nie je, potom kus po asfaltke,
prezúvam sa do sandálov, ale je to predčasné, pred Komańczou je ešte kus cesty
cez les. Keď to začína byť blatom v sandáloch neschodné, prezúvam sa
nazad, takže oboje boty aj nohy sú mokré a zablatené. Prichádzam do
Komańcze a spúšťa sa prietrž mračien. Nie je čas dlho hľadať miesto,
rozkladám stan opäť na futbalovom ihrisku, na konci dediny hneď vedľa domov,
prší statočne a vedľa ihriska sa valí veľká hnedá blatistá voda
v riečke.
The last day in Bieszczady on a forested
ridge was a nice surprise. Beautiful beech and fir forests. Around
Chyszczata mountain a lot of WW1 graves in the beautiful old forest, it
was a very strong experience. Descent around Duszatyn lakes which arose
after a landslide in early 20th century. Road walk after Duszatyn and then a short part through forest
in a starting rain to Komańcza. Heavy rain
started just when I came there, so camping at the first possible spot on a
football stadium.
 |
| Chryszczata |