1000 mil 2017 5/10: Dukla – Nová Sedlica (– Ubľa – Snina); Nízke Beskydy, Poloniny, Vihorlat (cca 194 km)
 |
| prales Stužica / primeval forest Stužica |
11.6., 32. deň, 30
km (nocľah nad Kalinovom)
Raňajkujem
u Vierky a Petra, vyrážam pomerne neskoro. V chalupe majú
jednoduché podmienky, sprcha nefunguje, takže sa ešte zastavím si ju užiť
u Poliakov. Prvá sprcha od Telgártu. :-) Na dukliansku rozhľadňu tentokrát
nejdem. Úsek po Čertižné už poznám, ďalej je to pre mňa nové. Batoh je plný a
ťažký, jedlo na 5 dní a 4 litre vody, lebo dlho žiadna nebude. Okolo vrchu
Kamień sú lesy posiate hrobmi z 1. svetovej vojny. Prebiehali tu ťažké
boje na východnej fronte. Na jednom z týchto miest je vraj pochovaných
vyše 300 ľudí. Sú to silné miesta. Na poľskej strane visí zvonec s výzvou
zazvoniť za padlých vojakov. Zvoním. Celá hrebeňovka je značená na slovenskej
strane červenou, na poľskej modrou a trochu lepšie. Poľská sa miestami od
hranice odchyľuje do dedín. Najlepšia značka sú aj tak hraničné kamene. Hrebeň
je zalesnený, lesy pekné, hlavne bukové, výhľady nie sú. Haburské rašelinisko,
pekné, ale čakala som asi viac. Nižšie nadmorské výšky a ďalšie podmáčané
lúky. Miesto zvané Vodojem je jediný zdroj vody, ale iba pre šikovných. Na to,
aby som do tej jamy vliezla a zas vyliezla, mi chýba výška. Možno by sa
dal priviazať hrnček na špagát, ale nechcem riskovať stratu, vody mám zatiaľ
dosť. Zrazu sa začne ozývať šľacha na nohe a aj celkovo sa cítim nejako
mizerne. Táborím na najbližšom vhodnom mieste, lavičky s ohniskom
a náučnou ceduľou pri odbočke na Kalinov.
Breakfast with my hosts, but the shower in their
house is broken, so I used it in the restaurant on the Polish side – they
offer it for 10 zloty. I set off direction Nová Sedlica through
a nice mostly forested ridge. Around Kamień hill lots of forest graves
from WW1. Haburské rašelinisko peatland, some wet meadows. I carried
a lot of water, the only source is Vodojem, but it’s a reservoir very hard to climb into. I feel tired and my foot starts
aching. Camping next to a path to Kalinov village.
12.6., 33. deň,
18 km (Lupkowské sedlo)
Zdravie napriek
pochybnostiam opäť v poriadku, môžem pokračovať. Na Kalinovskom sedle
míňam jednomiestny prístrešok, tzv. „núdzový stan“. Druhý človek jedine
v ozaj krajnej núdzi. Takže sa počíta s tým, že ľudia vandrujú sami.
Je zaujímavý jav, že keď na ceste (nielen tejto) niekoho stretnem, väčšinou
prvá otázka je udivené: „Sama?“ (následne druhá otázka: „Nebojíš/te sa?“)
Človek je vraj tvor spoločenský, takže by som rozumela, ale napríklad Frantovi
sa to údajne nestáva. Genderový stereotyp v praxi. Na tejto trase však
nestretávam skoro nikoho. Ďalší pekný zalesnený hrebeň. V Laboreckom
priesmyku dlhšia prestávka. Dnes mi vychádzajú dve možnosti, buď veľmi krátky
deň len na Lupkowský priesmyk, alebo veľmi dlhý na Balnicu. Medzitým ma čaká
dlhý a dosť divoký hrebeň, tam spať nechcem, asi sa predsa len trochu
bojím. Balnicu nestíham, tým pádom mám kopu času. Za Laboreckým priesmykom je
ďalší rovnaký jednomiestny prístrešok a pekná NPR Palotská jedlina. Tam
stretávam párik, čo ide z Novej Sedlice Východokarpatskú magistrálu
opačným smerom. Ďalej je to vraj blatisté a ťažko schodné. No, aj oni sa
môžu tešiť za Polianskym sedlom. Obávaný úsek s brodením sa bahnom
a podliezaním popod kriaky nakoniec nedosahuje úroveň neschodnosti okolia
Polianskeho sedla. Čerešnička na torte bolo až záverečné preliezanie tŕním, za
ktorým sa vynorila veľká nekosená lúka s bohatým porastom akejsi
mrkvovitej, ktorej druhové určenie ma netrápilo, a v ňom učupený
ďalší „núdzový stan“. Končím o 15 hod a dávam príjemný oddych. Pod sedlom
je starý železničný tunel a pri ňom konečne zdroj vody, našťastie som to
našla. A v prístrešku prekvapenie – plechovka poľského piva! Vypiť,
nevypiť? Odolávam – nepotrebujem to, tak nech si tú radosť z nálezu užije
aj niekto ďalší. Večer prechádza okolo poľský pár, ale idú do dediny, takže si
môžem užiť pohodlie jednomiestnej útulne v nočnom daždi.
Trail continues on a forested ridge.
A set of perfect but only one man shelters at Kalinovské, Laborecké and
Lupkowské passes. Udavská jedlina nature reserve with fir and beech forest. I met
a couple walking from Nová Sedlica 200 km trail on the border. They
say it’s going to be muddy and shrubby. It was, but
not as bad as expected. After the last shrubs the unmown meadow with shelter at
Lupkowské pass appeared. It was early, so I had rest,
the next good camping place was too far. Water source next to the old railway
tunnel, rainy night.
13.6., 34. deň,
35 km (Ruské sedlo)
Po krátkom dni
konečne zas dlhý. Ráno po daždi stojí vysoká tráva ozaj za to. Radšej si obúvam
rovno sandále a dúfam, že terén v nich bude schodný. Topánky totiž majú
polčas rozpadu dávno za sebou, a tak ako to má vo zvyku starý goretex,
vyznačujú sa schopnosťou premoknúť do 10 minút a sušiť sa dva dni.
O pomaly sa zväčšujúcich dierach na zvršku ani nehovorím. Už párkrát som
sa bola presvedčila o tom, že na dlhú cestu je treba si kúpiť nové boty,
lebo skoro všetko, čo sa dnes vyrába má krátku životnosť. Ale zas som urobila
tú istú chybu, keďže nové boty nebol čas zháňať, a vôbec, kto by to
riešil, doťahám tieto staré, veď idem asi len do Trenčína. :-) Cesta
pokračovala odľahlým ostrým a zalesneným hrebeňom 20 km až na Balnicu. Niekoľko
rázcestí vopred avizovaná žltá odbočka „bus Oľšinkov 3 km“ ako jediný rozumný
zostup do civilizácie široko-ďaleko sa v teréne vôbec nekonala, neviem
si ani celkom dobre predstaviť zostup tým lesným strmákom. Keby som na ten bus
ozaj potrebovala, asi by ma to trochu naštvalo. Takto ma neteší iba to, že ako
bol celý hrebeň ľudoprázdny, na jednom rázcestí sa pripojil Poliak
a zamieril akurát tým istým smerom a tempom ako ja. Bol síce celkom
fajn, ale netúžila po dlhšej konverzácií. Ale pokusy zrušiť neustále
obchádzanie sa pridaním do kroku alebo prestávkou boli dlho neúspešné. Pekný
lesnatý hrebeň sa postupne začal viac vlniť a deliť na jednotlivé kopce,
hore a zas dole. Záverečné klesanie pred Balnicou vedie pozdĺž krásneho
jedľo-bukového pralesa PR Udava. Na Balnicu vedie z Poľska železnička,
dnes pre turistov. Je tam aj sklep alias „potraviny“, ale skepsa sa oplatila,
majú len sladkosti a limonády. Pýtam si vodu, poľský spoluturista vykladá
chatárovi, čo som mu stihla prezradiť, odkiaľ až idem, radšej zdrhám
a dávam si krátku prestávku v lese. Do cieľa je to ešte ďaleko.
Z vláčiku vystupuje dav turistov a ja pokračujem po jedinom úseku,
kde slovensko-poľská hranica na chvíľu opúšťa hlavný hrebeň, je to kvôli tomu,
aby Poliaci mať celú železničnú trať na svojom území. Tým pádom je to aj jediné
miesto s potôčikmi a vodou. Rýchlym krokom pokračujem ešte dobré 4
hodiny na Ruské sedlo, väčšinou lesom, až ku koncu sa otvoria výhľady prvých
polonín – horských pastvín. Pod Ruským sedlom je útulňa, treba k nej kúsok
zliezť z hrebeňa. Je to luxusný prístrešok a som tam opäť sama.
20 km on a wild forested ridge with steep
sides to Balnica. Nature reserve Udava with beautiful fir and beech ancient
forest. Balnica – Polish tourist railway station with a restaurant and
little shop. The only place where the border goes off the ridge because Poland
wanted the whole railway on their side, so there are some streams. 4 hours more
through forests to Ruské pass, a great shelter a bit off the trail on
Slovakian side.
14.6., 35. deň,
18 km (sedlo Čierťaž)
Opäť mám na výber
– krátky deň alebo dlhý. Poloniny sú krásne, chcem si ich užiť. Úplne zámerne
idem celý deň pomaly a s veľa prestávkami, aký to luxus nikam sa
neponáhľať, len si vychutnávať záver putovania. Z útulne vyrážam dosť
neskoro, na Ruskom sedle práve z auta vystupuje partia poľských kobiet
a tiež idú na Kruhliak. Prehodíme pár slov, ale predbieham ich. Kruhliak
má výhľad len na slovenskú stranu a stretáva sa tu červená slovenská
a poľská značka, takže červená štyrmi smermi. Poľská červená je GSB.
Krásne lesy s bukom a javorom horským sa striedajú so zatiaľ
neveľkými poloninami s bohatými porastmi štiavu a v tejto sezóne
krásne rozkvitnuté. Prvý bezlesý výhľadový kopec je Pľaša. Prestávka, kúsok odo
mňa pauzujú nejaké mladé poľské páriky. Pri zostupe z Pľaše sa
v údolí ukáže Runina – jupí! Dedina, na ktorú mám spomienky, boli sme tam
kedysi dávno na exkurzií s Ostravskou univerzitou. Ktovie, či tam ešte
stále každý rok jazdia? A predo mnou za lesom vrch Ďurkovec – odtiaľ až po
Novú Sedlicu už to poznám, ale nebola som tam roky. Na smerovníku sa prvýkrát
objaví Nová Sedlica, 7 hodín. Na Ďurkovci sú lúky a krásny výhľad.
Pobudnem tam. Radosť... Ďalšia zastávka, Riaba skala. Prvý pohľad na Novú
Sedlicu, najvýchodnejšia obec na Slovensku. Pešo až z Bratislavy, jupí!
A tam v ďiaľke tie špicaté kopce, to už je všetko Ukrajina! K útulni
v sedle pod Čierťažou je to už len kúsok. Je taká istá ako v Ruskom
sedle, len väčší neporiadok, a zas som tam sama.
Slow walk to enjoy the beautiful NP Poloniny. The
name „poloniny“ means mountain pastures, there are many meadows on the ridge,
lots of flowers. Beautiful mostly beech forests with some maples. There are
very few hikers on the whole SK-PL border trail in general, but more Polish
hikers around Kruhliak mountain. Pľaša mountain offers beautiful views to
all sides. I really enjoyed coming to Ďurkovec mountain where I had
been before, more great views. From Riaba Skala rocks I saw Nová Sedlica
in the valley for the first time, and Ukrainian mountains. Overnight in
a shelter of the same type as yesterday in Čierťaž Pass.
15.6., 36. deň,
21 km (Nová Sedlica)
Do Novej Sedlice
sa dá zostúpiť rovno z kopca Čierťaž, ale červená značka to berie okľukou
cez Kremenec, SK-PL-UA trojmedzie. Cesta vedie lesom, prekvapenie – úplne
posledný kvitnúci medvedí cesnak. Jedno výhľadové miesto, a za chvíľu som
na Kremenci – skôr než som čakala! A tam skoro až kultúrny šok – davy
ľudí! Skoro samí Poliaci. Dávam si prestávku na ukrajinskej strane a pripíjam
na úspech ďalšou viacúčelovou dezinfekciou. Z Kremenca nie je výhľad, ale
stačí si urobiť malú zachádzku do Poľska na trávnatú Wielku Rawku, z nej vidno
na všetky strany. Davy Poliakov hustnú – „Dzień dobry, Dzień dobry, Czescz...“
Júnový štvrtok a sú tam aj rodinky s deťmi. Až neskôr som sa
dozvedela, že zrovna mali nejaký sviatok – blbé načasovanie. Prechádzam sa po
hrebeni Wielkej Rawky až na Malú Rawku, užívam si úžasné výhľady na nádherné
Bieszczady, do ktorých som sa zamilovala už dávno, fotím a snažím sa
ignorovať všadeprítomné davy, čo nie je jednoduché. Poľské Bieszczady sú vyššie
než slovenské Poloniny, je tam viac výhľadov a lúk, lesy sú očividne
obhospodarované šetrnejšie, ale je tam oproti Slovensku aj hustejšia sieť
civilizácie a hromada rekreantov. Kontaktujeme sa s Frantom.
V Bardejove pauzoval kratšie, než pôvodne vravel, a šiel rýchlejším
tempom, takže je len pol dňa za mnou a tým pádom šanca sa ešte
poslednýkrát na ceste stretnúť. To však znamená, že musím spomaliť alebo čakať.
Doteraz to bolo schválne kvôli krásnej krajine, ale toľké flákanie sa už predsa
len začína byť trochu frustrujúce. Hlavný hrebeň Bieszczad týčiaci sa za údolím
na mňa pôsobí magickou silou. V tejto chvíli by bolo také jednoduché tam
zbehnúť, odteraz sa budem už len vzďaľovať, a doprava odkiaľkoľvek zo
Slovenska až sem je krkolomná, v podstate najrozumnejšie sa to dá urobiť práve
takto, prechodom cez kopec. A teraz som tu! Že by som naplnila nielen svoj
sen prejsť Główny
Szlak Beskidzki (najdlhšia turistická trasa v Poľsku
s dĺžkou vyše 500 km), ale aj
jeho tajnú variantu spojiť SNP a GSB dohromady? Lenže ja debil som si na
Dukle nevymenila zloté. Zmenáreň tam bola, ale veď načo, že hej. Absencia nič
nevážiacich zlotých mi teraz komplikuje situáciu. Jedla mám málo a ktovie,
kde je najbližší poľský obchod, ktorý berie karty. Na slovenskej strane sú však
tiež lákadlá – úžasný prales Stužica, kam sa chcem po tých rokoch zas pozrieť,
a potom Nová Sedlica, len tak pro forma, aby som mohla povedať, že som tú
trasu došla až do konca. A tiež možnosť ešte sa stretnúť s Frantom.
Zliezam cez Kremenec na Slovensko. Konečne zas samota v nádhernom lese.
Cesta cez Stužicu stojí za to. Do Novej Sedlice som dorazila už za šera so
slávnostným pocitom z úspešne zavŕšenej cesty. Nad dedinou nachádzam
sympatickú lúku na spanie, krásna teplá jasná noc pod širákom.
Only a short walk on the forested border
ridge remained to Kremenec, SK-PL-UA three countries border
point. The very last flowering wild garlic of this spring. Kremenec was suddenly
very crowded with Polish people. Very happy that I have walked all the way
to here. Short trip to the Polish side, Wielka Rawka and Mala Rawka hills with
great views of Polish Bieszczady, I felt tempted to go there but had no
Polish money. Very crowded again. Back to Kremenec, descent through beautiful
Stužica primeval forest to Nová Sedlica, the easternmost village in Slovakia. I have
reached my goal! Camping under the stars on a meadow above the village.
16.6., 37. deň, 9
km (Uličské Krivé)
Dopoludňajší príjemný
veget na krásnej rozkvitnutej lúke s orchideami, materinou dúškou a
margarétkami a s výhľadom na celú Novú Sedlicu prerušila až nutnosť
doplniť zásobu vody. Než som sa pobalila, dorazil do Novej Sedlice aj Franta,
spal na Wielkej Rawke. Nakoniec to čakanie nebol taký problém. :-) V Novej
Sedlici si spolu sadneme na obed a pivo. Ešte nakúpiť a pomaličky
vyrážame ďalej pešo po asfaltke. Pokračuje tadiaľ červená Východokarpatská
magistrála vo svojej predĺženej verzií, ktorá vedie až do Uble. Mám chuť ísť ešte
niekam ďalej, nesadnúť hneď na autobus, tak odprevadím Frantu až
k ukrajinskému hraničnému priechodu. Táto červená značka je vyznačená len
na niektorých mapách, ale v teréne sa nachádza, teda, plus-mínus – na
niektorých úsekoch značenie chýbalo alebo bolo veľmi slabé. Po asfalte sme
prešli cez Zboj až do Uličského Krivého, rozpršalo sa, takže šľapať po asfaltke
zas tak moc nevadilo. V Uličskom Krivom majú pekný drevený kostolík
a riešime ďalší plán – nakoniec tu skočíme na pivo a staviame stany pri
kaplnke na kopčeku za dedinou, kde kedysi žil pravoslávny mních. Nočný lejak
naplnil prognózy meteorológov a ja zatiaľ chytám depku, lebo som si
pripomenula komplikovanú rodinnú situáciu.
I waited for Franta who was now just half
a day behind me and we had a meal and beer in Nová Sedlica.
I wanted to hike a bit more, so I decided to make him company to
Ubľa village border crossing to Ukraine. Red trail goes on to Ubľa, but
sometimes badly marked. Rainy afternoon and just a short road walk to
Uličské Krivé, very rainy camping by a chapel there.
17.6., 38. deň,
17 km (Ubľa)
Mokrou
a šedivou krajinou šľapeme konečne zas po lúkach a lesoch, ale po
tejto značke očividne nikto príliš nechodí, na niektorých miestach je zarastená
a s orientáciou je tiež problém. Pri Uliči obedujeme na brehu riečky,
potom nejakú dobu ideme bez značky lesnou asfaltkou, až nakoniec sa červená
predsa len záhadne zas odniekiaľ vynorí a do Uble už pokračuje bez väčších
problémov. V Ubli sa zastavíme na teplé jedlo a staviame stany na
lúke za dedinou. Okrem hraničného priechodu tu nie je nič zaujímavého...
Badly marked trail through forests and meadows to
Ubľa. Overcast weather, lunch break on a riverside. There is not much to
see in Ubľa. We enjoyed a meal and beer and camped on a meadow by the
village.
18.6., 39. deň, 18
km (Ruská Bystrá)
Oddychový deň
v Ubli. Stany sme zbalili neskoro a šli ešte na rozlúčkové pivo.
Franta sa ubytováva v motoreste, potrebuje počkať, než mu na miestnu poštu
príde balík od manželky s nejakými vecami na ďalšiu cestu. Tentokrát sa
lúčime už naozaj definitívne a pokračovať budeme každý úplne iným smerom.
Len tak zo srandy sa ešte prejdem za dedinu až ku hraničnému priechodu, keď už
som došla až sem, potom sa vraciam nazad. Môj ďalší plán je Vihorlat – pešo, aj
za cenu, že musím ísť kus po asfalte. Čo potom, to je v hre, riešim
logistiku a koľko času ešte môžem byť na ceste. Asfaltová večerná
prechádzka cez dediny Dúbrava a Ruský Hrabovec (Ukrajina je stále hneď za
prvým kopcom) až do Ruskej Bystrej. Už je tma a táborím hneď pri miestnej
drevenej „cerkvi“.
Lazy day in Ubľa. Deciding about my next plans.
Final goodbyes with Franta who takes a break and accommodation here before
going on to Ukraine. A little walk to the border crossing, just for the
fun of it, and then back, long late afternoon road walk to Ruská Bystrá, rain,
camping by the wooden church.
19.6., 40. deň,
19 km (Sninský Kameň)
Nie že by som
mala málo jedla, ale predsa len nejaké dokupujem. Je príjemné nemusieť riešiť
zásoby na 5 dní a pravidelne stretávať obchody, ale zvyk velí nakupovať
pre istotu aj do rezervy. Pokračujem po jednom z hrebeňov Vihorlatu cez
Nežabec až na Sninský kameň. Míňam prázdnu otvorenú poľovnícku chatu, kde by sa
dobre nocovalo. Hrebeň je pekný, ale výnimočné miesto je až Sninský Kameň. Ten
asi ako jediné miesto z celej predĺženej trasy od Novej Sedlice naozaj
stál za to. Ďalej sa trochu nerozhodne motám kúsok smer k Morskému oku,
naberiem vodu a nakoniec sa vraciam prespať na Sninský kameň. Neviem, či
na mňa niečo lezie alebo som sa len prejedla, ale necítim sa dobre. Spím na
skale pod širákom, krásny západ Slnka.
Vihorlat mountains, walking on the ridge to
Sninský Kameň, a beautiful rocky summit with great views. Sleeping under
the stars on the top of the rock, clear sky, sunset. I feel a bit
sick.
20.6., 41. deň, 9
km (Snina, bus – Nová Sedlica)
Východ Slnka na
Sninskom kameni. Kam ďalej – na sever či na juh? Zostúpim do Sniny
a vrátim sa po vyriešení zmenárne na GSB, alebo kašlem na to a pôjdem
sa cez vrchol Vihorlatu vykvasiť na Šíravu a potom trebárs ešte pešo do
Humenného, nech aspoň prekročím magických 1000 km? A kde osláviť letný
slnovrat, chcelo by to nejaké pekné miesto... Variantu GSB mi najviac
komplikuje mačka, aktuálne aj s mačatami, momentálne „uskladnená“
u človeka, s ktorým nemám ideálne vzťahy, ale nebola iná možnosť...
Cez telefón som povybavovala aké-také možnosti, kto ich bude ďalej kŕmiť, ale
aj tak neviem, či mi na prejdenie GSB vystačí čas. Ale môžem jednoducho vyraziť,
keď už som tu, a veriť, že sa to priebežne nejako vyrieši. Cez Zemplínske
Hámre schádzam do Sniny a potulujem sa unavená a trochu chorá rozpáleným
letným mestom, ešte stále nerozhodne, či má zmysel do toho ísť. Keby som bola
zbehla na poľskú stranu rovno z Kremenca, mohla som ušetriť 5 dní, síce
niektoré daždivé... Možno to bola chyba. Rozhodnutie. Mením zloté, nakupujem
pre istotu viac zásob, lebo neviem, kde majú Poliaci prvý obchod a sadám
na autobus do Novej Sedlice. Počasie je pekné, ale aj tak sa ubytovávam v
miestnom penzióne a padne to dobre. Konečne sa osprchovať, vyprať všetky
veci, ponabíjať baterky a dôležitá vec, stiahnuť do tabletu mapy.cz Poľsko
offline... Je toho dosť, takže mám čo robiť, aby zostalo vôbec dosť času na
spánok.
Descent to Snina town, hot summer weather, still
feeling sick. A bit of rest, shopping and exchanging Polish money. Too bad
I hadn’t used the opportunity at Dukla, there is an
exchange office, but I didn’t know I would extend my plans and go to Poland.
The final decision to walk back to the west through Poland on GSB trail. Bus to
Nová Sedlica, enjoying accommodation, shower, washing
clothes, downloading maps of Poland from mapy.cz.
Video 1000 mil 3/5 Telgárt - Nová Sedlica
 |
| Ďurkovec |