1000 mil 2017 10/10: Morava – cez Radhošť do
Trenčína; Beskydy, Vsetínske & Vizovické vrchy, Bílé Karpaty (cca 211 km)
 |
| Lysá hora |
12.7., 63. deň, 33
km (nocľah Morávka)
Krásne ráno ešte
v Poľsku a vstupujem do Českej republiky. Ešte chvíľu idem pozdĺž
hraníc a smerujem do Třinca. Keď putovanie Beskydami, tak ho chcem ako
správny pohan zakončiť na Radhošti. Potrebujem ale vyriešiť ešte pár vecí
z mesta, v prvom rade vybrať české peniaze, potom nakupujem
a pre istotu zháňam ďalšie nabíjacie baterky do foťáku. Za mestom strácam
značku v miestach, kde križuje cestu vo výstavbe. Potom stále rovno po
rovine lesom. Výstup na Javorník, zastávka na chate. Je podvečer a počasie
je neisté, ale aj tak pokračujem ďalej až na Morávku, kde staviam stan na lúke
a prší.
Entering Czech republic following the border for
a while, shopping and ATM in Třinec because I decided
to extend the hike to Moravskoslezské Beskydy. The first mountain was Javorník
with a hut on the top, I had a break there, then a fast
evening walk with storm clouds in the sky to Morávka, camping on a meadow,
rainy night.
13.7., 64. deň,
12 km (Lysá hora)
Škoda, že Beskydy
nemajú v tomto smere nejaký rozumný hrebeň – nechce sa mi robiť oblúk cez
Travný, tak to vezmem skratkou po lesných cestách, ale samozrejme blúdim
v lese a trvá to, než sa vymotám a môžem zliezť do Krásnej, kde
sa zastavujem na pivo a wifi. Neponáhľam, chcem spať na Lysej hore. Podvečerný
výstup, kopa ľudí ako obvykle, západ Slnka trochu pod mrakom, krásne výhľady na
Slovensko na Malú Fatru aj na môj zajtrajší cieľ Radhošť. Ochladilo sa, večer
je 7 stupňov, obloha je jasná, spím pod širákom na terase pri bufete
a baví ma predstava ľudí, ktorí za drahé peniaze nocujú vnútri
v chate.
There’s no straight ridge here, so I
took a shortcut to avoid Travný hill, but lost the way and spent a long time
looking for it. A beer in Krásná, no hurry, so that I can spend the night on
the top of the beautiful Lysá hora. Nice walk through the forest, enjoying
beautiful views on the top, Malá Fatra in the
distance, Radhošť – my tomorrow’s destination. Several mountain huts on Lysá hora, quite crowded as usually. A clear and cold evening, sunset,
sleeping under the stars.
14.7., 65. deň,
34 km (Radhošť)
Vstávam na východ
Slnka spolu s časťou osadenstva chaty. Krásne ráno na krásnom mieste.
Neviem prestať fotiť, a ešte než odídem, ukáže sa mi v mrakoch dúha
okolo Slnka. Zostup po žltej smer Smrk, do večera to chcem stihnúť na Radhošť.
O rekonštrukcií priehrady Šance a uzavretej žltej značke cez hrádzu
je samozrejme informácia až dole. Takže 5 km obchádzka k najbližšiemu
mostu? To nestihnem... Ukecávam stavbárov, dlho sa zdá, že to nepôjde, ale keď
im poviem, že idem pešo až z východného Slovenska, tak ma pustia.
Pritom to bola len polopravda, ale nechcela som to komplikovať aj cestou
z Blavy na východ :-) Na Smrku si uvedomujem, že na mňa asi lezie nejaká
choroba, necítim sa dobre, ale idem ďalej. Stále sa ozýva aj bedro, ale to si
vravím, že už poznám, občas sa mi to stane, asi od skoliózy. Cesta je ešte dlhá
– Martinák, Čertův Mlýn, Tanečnice, Pustevny. Chcela som si prejsť všetky
najkrajšie kopce, takže to nie je najkratšia možná trasa. Už za šera stúpam od
Pusteven smerom na Radhošť. Ostať spať pri Radegastovi alebo ísť ďalej?
Pokračujem až na vrchol ku kaplnke a hneď pri nej si rozkladám stan. Na
oslavu, že som v cieli, si otváram pivo Radegast a je mi do spevu. Tak
zajtra už len do Rožnova... Alebo že by nie? Rodí sa nápad doputovať až do
Brna, kde som dlho bývala, ale tá cesta po rovine na konci by bola trochu
masochistická... Uvidíme...
Enjoying beautiful sunrise on Lysá hora. Descent
to Šance but the yellow trail is closed, construction works on the dam, the
nearest bridge is too far. I managed to persuade the builders to let me
pass when I told them about my hike. Going on to all my favourite
mountains in Beskydy: Smrk, Čertův mlýn, Tanečnice. I feel a bit sick but fight it so I can make it to Radhošť
for the night. Finally I made it, very happy, short stop by Radegast pagan
god statue already in the dark and camping by the chapel on the mountain top,
enjoying Radegast beer.
15.7., 66. deň,
33 km (pred Vsetínom)
Užívam si ráno na
Radhošti, aj keď počasie sa mračí. Stihnem ešte aj otvorenie rozhľadne vo
vežičke kaplnky. Zostupujem do Rožnova – už som síce bola v českom Lidli
v Třinci, ale z nejakej príčiny až návšteva Albertu vo mne vyvoláva
nostalgicky príjemný pocit návratu domov. Asi preto, že sme ho mali neďaleko
posledného brnenského bytu. :-) Cez kopce mierim smer Vsetín. Vo Valašskej
Bystřici sa niečo deje, nejaká akcia. Ľudia v historických kostýmoch,
salvy z dela. Nečakane stretávam známeho s dcérkou, bývajú neďaleko. Zdržím
sa tam a podvečer pokračujem rýchlym tempom ďalej. Stav smrečín okolo
trasy teda nič moc. Ďalej je krajina krajšia, lúky a roztrúsené osady.
Spím pod širákom na kraji lesa pred začiatkom klesania na Vsetín.
Cloudy morning on Radhošť, visiting the chapel and
its tower, descent to Rožnov pod Radhoštěm town which was meant to be
the end of the hike – but I still feel like walking on, direction south...
I continue to Vsetín though low hills, forests, meadows and some
settlements. In Valašská Bystřice I came across a historical
reenactment event and happened to meet a guy that I know with his
daughter. Fast walk and easy trail in the late afternoon, night under the stars
on a ridge before Vsetín.
16.7., 67. deň,
23 km (Klášťov)
Dopoludnia
schádzam na Vsetín a dosť dlho sa tam zdržím. Potom pokračujem po hrebeni
na rozhľadňu Vartovna, odkiaľ vidno za mnou Beskydy a predo mnou dnešný
cieľ Klášťov, ďalšie pohanské miesto, kam sa už dlho chystám. Nevýrazný kopec,
nevýrazný hrebeň, kopce len mierne zvlnené, lesy nič moc... Je to veľmi pekná
časť Moravy, no ale v kontraste napríklad s Bieszczadami, hmm... Pred
Pozděchovom strácam na lúke značku, v dedine rozmýšľam, že to tu dnes
zabalím a ubytujem sa, necítim sa dobre. Na život bez pravidelnej sprchy
už som si celkom zvykla, ale telu teraz chýba sila. S bedrom sa to tiež
zhoršilo. Nakoniec zbieram sily, v pohode na Klášťov do tmy dôjdem, robím
ohník, spím pod širákom.
Long break in Vsetín, then direction south to
Vartovna view tower and Pozděchov village. The landscape is nice but not too
interesting. Walking up to another low ridge and sleeping under the stars on
the ancient Slavic hillfort Klášťov. Health crisis is coming – I still
feel a bit sick, but what is worse, my hip has been aching for some days
and it’s getting worse. But I had this problem before and it always got better soon, so I probably just need
some rest.
17.7., 68. deň, 20
km (Starý Světlov)
Východ Slnka medzi
stromami, vrcholová skala s krížom aj pohanským slnečným znakom kolovratu.
Prejdem si náučný okruh po bývalom hradisku. Dnes tu nie je skoro nič vidno
a vrchol je zarastený. Pokračujem mierne zvlneným hrebeňom, lesy sú
všelijaké, rozhľadňa Doubrava je zatvorená, stretávam sv. Vendelína – patróna
pútnikov, ako sa dozvedám. Pri potoku zisťujem, že na drievkači sa dá celkom
v pohode zohriať voda zo studničky ako náhrada teplej sprchy. Len sa mi
ide stále horšie a horšie – noha od bedra už naozaj robí problémy
a ťažko sa mi na ňu našľapuje. Dotiahnem to ešte na zrúcaninu Starý Světlov, ohník, širák, pekné počasie.
Nice morning exploring the former hillfort. Easy
trail along a low ridge. Doubrava view tower is closed. Not hurrying this
day, but my hip got worse anyway, walking is painful on the end of
the day. Camping under the stars on Starý Světlov castle ruins.
18.-20.7.,
69.-71. deň, 4 km (Pozlovice priehrada)
Dávam si
oddychové dopoludnie na hrade a čakám, až sa telo dá nejako do poriadku.
Ale nič z toho, bacil lepšie, ale noha horšie. Som rada, že sa nejako
dovlečiem k priehrade, kde si rozhodne dám dlhšiu pauzu. Noha bolí od
bedra pri každom našliapnutí a krivkám, ale zaujímavé je, že plávanie nie je
problém – aspoň niečo. Tak plávam. Sú horúčavy, takže je to aj tak najlepší
možný program. Tri dni som rada, že od priehrady zvládnem vôbec dokrivkať
kilometer do dediny do obchodu a naspäť. Pri priehrade v bufete sa dá
skočiť na pivo a wifi, spím na lúke na kopci hneď nad priehradou, počasie
je na širák. Raz sa zas zakecám s jednou maminkou, čo je tu s deťmi.
Je to príjemný oddych, keby nebolela tá noha, akurát ako si tu tak chodím
hore-dole s batohom, tak mám po troch dňoch už nepatričný pocit, že si ma ľudia
už musia pamätať. Posledný večer sa má zhoršiť počasie, spím na verande chatky.
Ráno je v pláne nutný zdravotný ústup z Luhačovích dobrým spojom,
ktorý ide len v piatok...
Half day off at the castle didn’t help, my leg hurts terribly with every step.
Three days off at Pozlovice dam in hot summer weather. It’s difficult to walk
even 1 km to the shop. Luckily swimming doesn’t hurt. Camping on a meadow
by the dam. Looks like I’ll have to finish the hike here and take a bus...
21.7., 72. deň,
35 km (Machnáč)
Daždivé ráno. Do
Luhačovíc ledva krivkám a bez Ibalginu by som to asi nedošla. Už som mala
dávnejšie párkrát podobný problém, lenže vždy trval pol dňa a prešlo to,
teraz už štyri dni a žiadne zlepšenie. Rezignovane čakám na autobus, ale zrazu
sa rozhodnem a mierim na turistickú značku smer Bojkovice a potom
Trenčín. Predsa neskončím v nejakých náhodných Luhačoviciach, musím
vymyslieť nejaký lepší a symbolickejší konečný cieľ, keď už putujem takú
diaľku. Trasa je nenáročná, len je mokro. S Ibalginom sa mi to kupodivu
darí celkom rozumne rozchodiť. Zastavujem sa v obchode, potom lesom okolo
zámku, káva v motoreste, a smerujem ku slovenským hraniciam. Krížik pri
ceste hlási „Dokonáno jest“ a má pravdu. Je to zaujímavý pocit, napojiť sa
po dvoch mesiacoch na cestu SNP – od Trojáku po nej budem pokračovať cez Machnáč
až do Trenčína tým istým smerom, ako keď som šla z Bratislavy. Veľmi ma
lákal pohľad na Veľkú Javorinu a nápad otočiť to opačne a vrátiť sa
až do Bratislavy, ale zdravotný stav nepustí. Cesta pokračuje po asfaltke,
potom po hrebeňových pohraničných lúkach, všetko skoro po rovinke, ale aj tak
ledva krivkám, že si to všimol už z diaľky aj párik na výlete,
s ktorými sa rozprávam pri hraničnej ceduli. Presne takto isto som
dokrivkala na Machnáč s protestujúcim bedrom pred 3 rokmi pri prvom
prechode Cesty SNP, to bolo jeden z tých pár prípadov, čo sa mi to kedy
stalo, a do druhého dňa som bola ok. Pomaly mi dochádzajú zásoby Ibalginu
aj Paralenu. Okolo Machnáča sú chalupy, je víkend, od partičky mladých chcem odkúpiť
jedno pivo, peniaze zaňho im musím vnútiť, ale chcem si ho vypiť sama v kľude,
lebo už je to naozaj posledný večer na ceste. Rozložím sa pod širákom, po
jednom páriku ešte príde hore nejaká banda na rozlúčke so slobodou, asi
nie je dobré spať úplne na vrchole, posúvam sa. Posledná noc na ceste je pekná
a jasná.
Rainy morning. Walking to Luhačovice bus stop was
only possible with painkillers. I almost took the bus, but then
I changed my mind and headed on the trail direction Bojkovice. I wanted
to finish this long hike somewhere more meaningful than a random town of
Luhačovice. So walking back to Trenčín after 2 months became my ultimate
destination. The trail was easy and quite flat the whole day, so I could
walk many km even with my bad leg, though on painkillers. On Troják
I joined the SNP trail again, interesting feeling. Walked this section in
the same direction as in May, observing the seasonal changes. I was
a bit tempted to go on the other way, through Veľká Javorina to Bratislava,
bad idea with this health. Through Vyškovec I walked to Machnáč along Slovakian border, with a bit of limp and
running out of painkillers. The very last night on the beautiful Machnáč hill
with occasional company of Friday night party people from nearby houses.
22.7., 73. deň,
17 km (Trenčín – vlak – THE END)
Vstávam na východ
Slnka nad slovenskou stranou, nádherné výhľady, nemôžem prestať fotiť. Trenčín
mám zas raz ako na dlani, už ma čaká len zostup cez Drietomu po Ceste SNP, ale
neponáhľam sa na to. Oddychujem, noha je na tom stále rovnako zle, posledné
Paraleny šetrím. Vyrážam až keď dopoludnia začne hroziť búrka od Veľkej
Javoriny, ale nakoniec nepríde. Zostup lesom je v tomto stave dosť
utrpenie, ide to len vďaka trekovým paličkám a pomalému tempu. Pred
Drietomou si na peknom mieste dávam prestávku. Na poliach za Trenčínom sa už
začína žatva, vyrážala som, keď všade kvitli púpavy... Oproti mne dvaja
SNP-čkari, pýtam Ibalgin. Ťažko sa už vysvetľuje odkiaľ, kam a ako idem –
z Novej Sedlice, lenže šľapem po červenej presne opačným smerom. :-) Hneď
pred Trenčínom je gazdovstvo, kde predávajú vajíčka, zarozprávam sa s domácimi,
nie, teraz nejdem na Duklu (už takých s batohmi dobre poznajú...), ale šla som
to pred dvoma mesiacmi, teraz idem z východu naspäť cez Poľsko
a pokazila sa mi noha. Vnucujú mi prášok proti bolesti, vraj len na
predpis. Dostanem kávu aj koláč, chcem si kúpiť vajíčka, tie mi tiež vnútia
zadarmo a viac než som chcela. Teraz, keď už idem len do Trenčína na
stanicu, už môžem niesť batohu aj balík vajec... Krivkám cez Trenčín, lebo to
proste musím prejsť pešo až do konca, a keď na stanicu, tak na stanicu.
Ešte sa musím zo zvyku zastaviť v Lidli a kúpiť si niečo dobré, ako
vždy, keď som tadiaľto prechádzala pešo. Ako vždy na záver cesty mám fotiacu
mániu a fotím si všetky blbosti symbolizujúce záver cesty, ako napríklad
môj batoh v Trenčíne na stanici, selfíčka s hradom v pozadí
alebo deravé topánky. Inokedy by to bol presne taký istý Trenčín ako teraz, ale
keby som sem neprišla toľko kilometrov pešo, ani by ma nenapadlo niečo tu
zvečňovať na fotkách. Otváram čokoládu, do vlaku si nachystám radlera. Ide
večer a pozorujem, ako sa nad kopcami blížia dažďove mraky. Dnes už nemusím
riešiť, kde budem spať, bude to pod strechou v posteli. Ale pohodlie je
vlastne jediná vec, na ktorú sa pri návrate teším, inak mám zmiešané pocity... Blíži sa nov, čas začať zas niečo nové. To
ešte netuším, že noha, pravdepodobne zapálený nerv, sa dá do poriadku až
v septembri a celý mesiac nebudem môcť poriadne chodiť... Neviem
presne, aké z toho plynie ponaučenie, asi včas spomaliť tempo, keď si to
telo žiada. Som na túre, nie na úteku. Som na púti, nie na pretekoch. Pomaly ďalej
zájdeš... :-)
Beautiful sunrise on Machnáč with great views of
Trenčín. Late start, no need to hurry anymore. Slow and uncomfortable walk
downhill on the last painkillers, then through Drietoma to Trenčín. Met some
SNP hikers. It’s now hard to explain my hike from
Nová Sedlica when I‘m on the trail in the opposite
way, towards there. :-) On the edge of Trenčín a family with
a chicken farm invited me for a coffee, they already know the long
distance hikers. The walk through Trenčín was quite slow
and painful, but the decision was to make it on foot all the way to the train
station. Rain clouds – no need to worry about them anymore. Physical comfort is
actually the only thing that makes me look forward to the return. At this time
I didn’t know that my hip pain would last until September, making hiking
impossible, probably an inflamed nerve. Trying to find the moral of the story –
maybe to slow down as soon as the body asks for it? It’s a pilgrimage,
not a race. If you go slowly, you will go far… :-)
THE END
Video 1000 mil 5/5 Morava
 |
| pohľad z Machnáča na Trenčín / the view of Trenčín from Machnáč |